Žila, ktorého nestor slovenskej atletiky Rudolf Holzer ako člena ŠK
Bratislava naučil vtedy módny strihový štýl sweney, mal predpoklady
skočiť dva metre. Slovenskou mužskou jednotkou bol už v osemnástich
rokoch (r. 1944 181 cm), v devätnástich skočil 188 a v júli 1946 ako
20-ročný zlepšil v Prahe výkonom 193,5 cm slovenský rekord, ktorým
splnil limit na ME. Keď o mesiac získal na Strahove čs. seniorský titul,
zaradili ho ako jediného Slováka do československej výpravy na ME. V
Nórsku si však natrhol kolennú šľachu – s bolesťami výkonom 180 cm
skončil štrnásty (osobným maximom 193 mal šancu na bronzovú medailu) a
začali sa jeho dlhé zdravotné patálie, ktoré vyústili do dvoch operácií.
Líder slovenských tabuliek 1944 – 1946 sa vrátil k atletike až ako
vyštudovaný inžinier a v drese ATK Praha (predchodca Dukly) skočil ešte
186 cm.
Neskôr napísal publikáciu Skok do výšky a bol trénerom Vladimíra
Savčinského, rodáka zo Svidníka, ktorý počas štúdia na bratislavskej
FTVŠ skočil v roku 1957 ako prvý Slovák rovné dva metre. Pracoval v
ekonomickej redakcii bratislavskej filiálky Čs. tlačovej kancelárie a
počas tzv. normalizácie sa ako ekonomický inžinier uplatnil v
stavebníctve. „Atletika ma poznačila na celý život: do práce i z nej som často klusal, denne asi 8 km,“ skonštatoval
Žila v príspevku do knižky Skok do výšky na Slovensku, ktorú vydal
Viliam Lendel, jeden z jeho nástupcov, slovenský rekordér výkonmi 202 a
203 cm, ktorý trénoval plejádu popredných slovenských, ale aj rakúskych
skokanov a skokaniek.