Život Prešova
online
online
Vo veku 93 rokov zomrel výškár Vladimír Žila, účastník ME 1946
29.12.2019 Bratislava
Bratislava
29. decembra (TASR) - V druhý vianočný deň zomrel v Bratislave vo veku
93 rokov najlepší slovenský skokan do výšky povojnovej éry Vladimír
Žila, účastník prvých povojnových atletických majstrovstiev Európy 1946 v
nórskej metropole Oslo. Bratislavský rodák (narodený 28. marca 1926)
pôsobil neskôr aj ako tréner, novinár a stavebný inžinier a v rokoch
1978 a 1980 štartoval tiež na dvoch veteránskych majstrovstvách Európy –
vo vrhu guľou.
Žila, ktorého nestor slovenskej atletiky Rudolf Holzer ako člena ŠK Bratislava naučil vtedy módny strihový štýl sweney, mal predpoklady skočiť dva metre. Slovenskou mužskou jednotkou bol už v osemnástich rokoch (r. 1944 181 cm), v devätnástich skočil 188 a v júli 1946 ako 20-ročný zlepšil v Prahe výkonom 193,5 cm slovenský rekord, ktorým splnil limit na ME. Keď o mesiac získal na Strahove čs. seniorský titul, zaradili ho ako jediného Slováka do československej výpravy na ME. V Nórsku si však natrhol kolennú šľachu – s bolesťami výkonom 180 cm skončil štrnásty (osobným maximom 193 mal šancu na bronzovú medailu) a začali sa jeho dlhé zdravotné patálie, ktoré vyústili do dvoch operácií. Líder slovenských tabuliek 1944 – 1946 sa vrátil k atletike až ako vyštudovaný inžinier a v drese ATK Praha (predchodca Dukly) skočil ešte 186 cm.
Neskôr napísal publikáciu Skok do výšky a bol trénerom Vladimíra Savčinského, rodáka zo Svidníka, ktorý počas štúdia na bratislavskej FTVŠ skočil v roku 1957 ako prvý Slovák rovné dva metre. Pracoval v ekonomickej redakcii bratislavskej filiálky Čs. tlačovej kancelárie a počas tzv. normalizácie sa ako ekonomický inžinier uplatnil v stavebníctve. „Atletika ma poznačila na celý život: do práce i z nej som často klusal, denne asi 8 km,“ skonštatoval Žila v príspevku do knižky Skok do výšky na Slovensku, ktorú vydal Viliam Lendel, jeden z jeho nástupcov, slovenský rekordér výkonmi 202 a 203 cm, ktorý trénoval plejádu popredných slovenských, ale aj rakúskych skokanov a skokaniek.
Žila, ktorého nestor slovenskej atletiky Rudolf Holzer ako člena ŠK Bratislava naučil vtedy módny strihový štýl sweney, mal predpoklady skočiť dva metre. Slovenskou mužskou jednotkou bol už v osemnástich rokoch (r. 1944 181 cm), v devätnástich skočil 188 a v júli 1946 ako 20-ročný zlepšil v Prahe výkonom 193,5 cm slovenský rekord, ktorým splnil limit na ME. Keď o mesiac získal na Strahove čs. seniorský titul, zaradili ho ako jediného Slováka do československej výpravy na ME. V Nórsku si však natrhol kolennú šľachu – s bolesťami výkonom 180 cm skončil štrnásty (osobným maximom 193 mal šancu na bronzovú medailu) a začali sa jeho dlhé zdravotné patálie, ktoré vyústili do dvoch operácií. Líder slovenských tabuliek 1944 – 1946 sa vrátil k atletike až ako vyštudovaný inžinier a v drese ATK Praha (predchodca Dukly) skočil ešte 186 cm.
Neskôr napísal publikáciu Skok do výšky a bol trénerom Vladimíra Savčinského, rodáka zo Svidníka, ktorý počas štúdia na bratislavskej FTVŠ skočil v roku 1957 ako prvý Slovák rovné dva metre. Pracoval v ekonomickej redakcii bratislavskej filiálky Čs. tlačovej kancelárie a počas tzv. normalizácie sa ako ekonomický inžinier uplatnil v stavebníctve. „Atletika ma poznačila na celý život: do práce i z nej som často klusal, denne asi 8 km,“ skonštatoval Žila v príspevku do knižky Skok do výšky na Slovensku, ktorú vydal Viliam Lendel, jeden z jeho nástupcov, slovenský rekordér výkonmi 202 a 203 cm, ktorý trénoval plejádu popredných slovenských, ale aj rakúskych skokanov a skokaniek.
www.ZIVOTPO.sk
